Pravé hodnoty bytia

Ak do ohňa ustavične pravidelne neprikladáme, začne slabnúť a nakoniec vyhasne. Žiaľ, v ľudskej povahe je zakorenená lenivosť, čo sa prejavuje tak, že to, čím sme na začiatku horeli a úplne nás to spaľovalo, začne postupne nebadane chladnúť, až to v nás nakoniec vyhasne. Takýmto spôsobom skončili mnohé vrúcne lásky, ktoré napokon úplne vychladli. Takýmto spôsobom prichádzame o silné prvotné nadšenie pre mnohé veci, ktoré sa postupne vytráca a zmení v stereotyp bez nadšenia. A žiaľ, takýmto spôsobom často končí aj na začiatku silné a strhujúce duchovné prežívanie. Aj naša viera býva často spočiatku silná, vrúcna a horúca, ale časom postupne chladne a stáva sa vlažnou. Stáva sa už len formálnou, bez vnútorného ohňa. A k takémuto niečomu dochádza i u ľudí, ktorí sa dopracovali k najvyššiemu duchovnému poznaniu na zemi, obsiahnutému v Posolstve Grálu. Aj v tomto prípade sa stáva, že dôjde k vnútornému citovému vyprázdneniu tak, že zostane len vonkajšia škrupina. Zostane len niečo, čo je uc

Kdo hledá, najde! Zcela jistě tato slova platí právě pro ono nejosobnější zodpovězení otázek každého z nás, jestliže se vážně ptáme po smyslu našeho života. Jakkoliv mnohé ostatní otázky mohou se stát ve svém zodpovězení nedosažitelnými, v případě otázek „Kdo jsme, proč jsme a jaký smysl a cíl má naše přítomnost zde na Zemi?“ vše spočívá jen na nás samotných, zda dosáhneme jejich zodpovězení! Ano, nikdo jiný nemůže pro tyto otázky nalézt úplnější a celistvější odpověď než člověk sám u sebe. Napnutí všech sil v tomto směru vede k duchovní zralosti každého z nás. Ptáte se nyní, proč miliony lidí neznají smysl svého života, ptáte se, proč se potácí ze strany na stranu a v neznalosti hlubších souvislostí zraňují se a trpí nečekanými ranami a škodami, jež považují často za nespravedlivé? Ptáte se nyní, proč se to všechno děje, proč se mnohé dosavadní jistoty hroutí, proč se dění v přírodních živlech mění, aniž by kdokoliv z řad vzdělaných lidí mohl říci s jistotou, že je to pro to a pro to?

S nepochopením a smútkom hľadia bytosti, ktoré tkajú náš osud, na neutešený vnútorný stav ľudstva, reprezentujúci jeho chcenie. Na základe neho sú totiž nútení tkať ľuďom osud, plný nešťastia. S nepochopením a smútkom hľadia tkáči osudu na duchovný spánok ľudstva a na jeho odtrhnutie od harmonického života vo stvorení, žitého v súlade s prírodou a s prírodnými bytosťami. Žitého v súlade s ľudským svedomím a cítením. Žitého v súlade s poznaním pravého zmyslu života a v súlade s Vôľou Stvoriteľa. Od tohto všetkého sú dnešní ľudia vnútorne i navonok na míle vzdialení, a na základe tohto ich nesprávneho vnútorného nastavenia osobnosti pre nich tkáči osudu nemôžu tkať nič iné, ako nešťastie. Už to formujú v jemnejšej úrovni v okolí každého jednotlivca, aby sa to napokon prejavilo aj čisto fyzicky a hmotne. Nebude pred tým úniku! Ani keby sa niekto chcel skryť až na kraji sveta, v nejakej neobývanej oblasti, alebo keby zaliezol do atómového krytu, úplne všade nás nájde naše vlastné vnútro, k

   Existujú veci, ktoré sa svojou obludnosťou vymykajú chápaniu normálneho človeka. Ide o veci tak fantastické a absurdné, že normálny človek pochybuje o tom, či sú reálne. Najtragickejšie však je, že ony žiaľ reálne sú! Ale pretože normálny, obyčajný človek o ich existencii pochybuje a neverí tomu, stáva sa ich obeťou. Stáva sa obeťou obludnosti, akú nepovažoval za možnú, a preto sa pred ňou ani nijako nebráni a nestavia sa jej na odpor.    No a jednou z takýchto vecí je odveká snaha určitých kruhov o ovládnutie a podmanenie si čo najväčšieho počtu obyvateľstva. Najlepšie celého ľudstva. A práve tieto snahy sa v súčasnosti dostávajú do finále a my sme ich priamymi účastníkmi. Stávame sa účastníkmi veľkého finále otrockého spútania ľudstva Novým svetovým poriadkom. No a my si teraz povieme, ako tento proces prebieha, čo je jeho príčinou a ako sa voči nemu brániť.    Ak ste videli čiernobiele grotesky s Charlesom Chaplinom, v jednej z nich sa živil tým, že zasklieval okná. A pracoval ta

   To, čo prežívame v súčasnosti, nemá z globálneho hľadiska na našej planéte obdobu. Hovorí sa, že takejto výzve svet nečelil od druhej svetovej vojny. Či si to chceme priznať alebo nie, okolo nás prebieha niečo výnimočné, o čom sa bude ešte dlho hovoriť. Niečo, čo na dlhé obdobie poznamená národy zeme. Niečo, čo vstúpi do histórie a čoho sme práve my priamymi účastníkmi.    Vo všednej každodennosti života o tom mnohí vôbec takto nepremýšľajú. A už vôbec nepremýšľajú o základných hybných silách tohto diania a o jeho najhlbšej vnútornej príčinnosti. Preto ich ani len nenapadne, že jeho podstata je duchovná. Že žijeme v dobe súdu, predpovedanej prorokmi. A že tento súd spočíva v prežívaní dôsledkov všetkého nášho nesprávneho minulého jednania.    Ľudstvo je súdené neomylnými zákonmi Pána a súd spočíva vo vyvodení dôsledkov. Vo vyvodení dôsledkov z toho, ako sme žili, ako sme uvažovali a aké hodnoty sme preferovali. A tieto dôsledky na nás teraz dopadajú ako trest Boží.    Ale Pán nás ne

   Položili ste si niekedy otázku, kde sa v nemeckom národe vzalo presvedčenie, že je výnimočný? Že má nejaké mimoriadne poslanie? Že má stáť nad všetkými národmi sveta? Takéto tušenie a neskôr aj presvedčenie sa predsa nedá len tak vymyslieť. Musí mať nejaký reálny základ. A reálny základ skutočne má. Je však duchovný. A v duchovnom slova zmysle mal byť aj uskutočnený. Duchovný rozmer výnimočnosti nemeckého národa ale nebol Nemcami poznaný a pochopený, a preto sa všetko obrátilo nesprávnym smerom. A síce k domnienke o vlastnej nadradenosti, na ktorej bolo postavené zvrátené právo zlikvidovať všetkých menejcenných a zaujať ich životný priestor. Z toho, čo malo byť veľké, vznešené, ušľachtilé a prinášajúce všetkým národom zeme požehnanie, sa teda napokon stalo niečo obludné, zvrátené a neľudské, čo prinieslo našej planéte vojnový konflikt apokalyptických rozmerov. Kde sa stala chyba? Čo sa pokazilo? Aby sme to pochopili, bude treba začať iným národom, ktorý bol duchovne povolaný k veľký